Vyhľadávanie

logo chata horec-page-002

logo revuce.sk

logo1

logo3

logo2

 chimpanzee 1-miki

Predpoveď počasia

Nájdete nás na Facebooku

Prihlásenie (Registrácia)



Informácie a tipy

Patagónia

Uverejnené 09. júna 2015
Prečítané: 1660x

1

P A T A G Ó N I A - v španielčine "Veľká noha", prírodná nádhera, o ktorú sa delí Argentína a Čile na juhu oboch krajín. Tradície hovoria, že krajinu nazvali Španieli podľa indiánov z kmeňa Tehuelche, ktorí nosili veľké mokasíny a zanechávali tak veľké stopy. Argentínska časť Patagónie je rozložená v provinciách Rio Negro, Neuquén, CHubut, Santa Cruz a Tierra del Fuego - argentínska časť Ohňovej zeme.

My sme prebrúsili západnú časť Patagónie a obdivovali Patagónske Andy - Cordillera Patagonica. Na rozdiel od východnej časti - Patagónskej tabule, ktorá je prevažne suchou polopúšťou, sú zrážky na západe veľm časté. V čilskej Patagónii spadne dokonca najviac zrážok na svete mimo tropickú oblasť. Naša skúsenosť s výnimočne gýčovo modrou oblohou takmer 3 týždne v patagónskej divočine je skôr raritou, aj keď pre nás veľmi príjemnou. Väčšia pravdepodobnosť pekného počasia je v januári - februári, keď v Južnej Amerike vrcholí leto. Napriek tomu musíte byť pripraverní na vystriedanie všetkých ročných období za jeden deň. Tak to jednoducho v Patagónii chodí.... Patagónske vetry dujú viac ako 100 km za hodinu. Tie sme pocítili na vlastnej koži, niekedy máte problém ustáť to aj s ťažkým báglom na chrbte. To je pravá tvár patagónskej divočiny. Očarujúca ale drsná, niekedy neľútostná a nevyspytateľná.... Napriek tomu bez mihnutia oka stopercentne stojí zato naživo vidieť tú drsnú ale napodiv stále čistú prírodnú krásu, aj v dnešnej dobe, keď človek zanecháva v prírode za sebou viac a viac negatívnu stopu., a z prírody len veľa berie a málo vracia....

Tri týždne strávené "potulovaním sa" a zdolávaním kopcov a údolí okolo fascinujúceho Fitz Roy, Cerro Torre, Torres del Paine, Cuernos, boli odmenou za vytrvalosť v snívaní a rozhodnutí splniť si jeden z ďalších snov. Čítaním Messnerových kníh o dobývaní týchto veľkých horolezeckých výziev je človek namotaný tak, že mu nedá spávať, a hľadá akýkoľvek spôsob, ako sa dostať na miesta vzdialené od domova takmer 15 tisíc kilometrov.

Celá dobrodružná sranda začína 24.1.2015, keď sa po asi 13 hodinovom lete z Londýna ocitáme v Buenos Aires.

EL CHALTÉN - je neoficiálnym "hlavným mestom" trekerov a horolezcov, odkiaľ vyrážajú k masívom hôr. Bolo postavené v 70.-80.tych rokoch na sútoku Rio Fitz Roy a Rio de Los Vueltas, k zaisteniu nejasnej hranice s Čile. Mestečko žije z turizmu, na čo sa vybavilo množstom hostelov, hotelov, krčiem a dýcha rušným životom hlavne cez sezónu.

Národný park LOS GLACIARES

Celý park má rozlohu 4459 km2 a patrí k najnavštevovanejším miestam Argentíny. R.1981 bol zaradený do zoznamu UNESCO ako prvé miesto v Argentíne. Trek v parku sme rozdelili na 4 celkom pohodové dni.

1.Deň - večer sa po príchode do El Chaltén ocitáme pred tabuľou Senda al Fitz Roy, kde je prehľadne rozpísaná trasa a počet km. Nič nám nezostáva, len vyšľapať nahor do 1.campu - CAMPAMENTO CAPRI. Stíhame, veď tma vás v lete pohltí až pred desiatou.

Z názvu kempu vyplýva, že je pomenový podľa jazera s rovnakým menom v jeho blízkosti. Prvá noc v stane - teda malom staníku, podla kamarátov bratov Čechov "v rakvičke" , je naozaj nezabudnuteľná..... Každé campamento je umiestnené v blízkosti rieky či jazera, preto nie je problém s pitnou vodou, ktorá nie je riziková ani pre črevný trakt chúlostivého Európana. Z brehu lagúny sa nám naskytol úžasný pohľad na Fitz Roy prvý krát. Vášnivo fotíme od skorého rána a nadchýňame sa žulovým masívom, ktorý naplnil všetky očakávania. Nikto nevie, či v budúcich dňoch bude taká možnosť. Patagónske počasie je fakt nevyspytateľné.....

2.Deň -Vyrážame do ďalšieho campu 10 km vzdialeného CAMPAMENTO POINCENOT. Cesty sú veľmi dobre značené. Hned po príchode niečo hodíme do žalúdka a šlapeme ostro nahor k LAGUNE DE LOS TRES. Lagúna s dominujúcim FITZ ROY je neopisateľný prírodný skvost. V nemom úžase vnímate celú panoramatickú scenériu, umocnenú gýčovo modrým nebom. Je pravda, že je skôr vzácnosťou. Trekeri sa veľmi často tmolia okolo hory aj týždne, aby niečo podobné zazreli, nie zriedka je žulový masív zahalený mrakmi, a v sychravom počasí skrytý očiam zvedavcov.

3.Deň - Do CAMPAMENTO DE AGOSTINI máme cca12 km. Bágel na chrbte cítiť, ale túžba vidieť další štít vás ťahá a dostávate krídla...Cesta vedie okolo 3 jazier MADRE, HIJA a NIETA - matka dcéra a vnučka, odkiaľ ešte naposledy zaostríte pohľad na Fitz Roy. A teraz už len blízko sa skrývajúce CERRO TORRE. LAGUNA TORRE a nad ňou špice veží je ďalší dych vyrážajúci zázrak prírody. Argentínci boli skutočne bohato obdarovaní. Pohľad, ktorý vám utkvie v pamäti navždy. Opäť veľké šťastie na počasie. Horolezci často čakajú týždne v stanoch, či vôbec počasie dovolí...

p2

P E R I T O M O R E N O

V záverečný deň treku hneď zrána balíme a "utekáme" do El Chalten stihnúť bus k Perito Moreno. Posledné obzretie za oboma prírodnými unikátmi pospolu. Ešte ďaleko na ceste busom ich možno zazrieť a potom už nadobro miznú....

Tri hodiny do Calafate, kde uložíme batohy do úschovne, potom 1,5 hodiny k ľadovcu. Musíte rátať so štátom schváleným zderstvom zahraničných turistov (niektorí používajú aj ostrejšie a otvorenejšie pomenovanie fenoménu) organizáciou "Správa národných parkov" a vykešovaním (bez potvrdenky) vstupného už v buse, keď o ľadovci ešte ani nechyrovať s niekoľkonásobne vyššou cenou oproti domácim.

Vstup vám povolí 3 hodinové "kino" , aby ste sa vynadívali na tú zamrznutú krásu zo všetkých strán.

Ľadovec je súčasťou obrovského ľadovca Hielo Continental Sur, po Antarktíde a Grónsku 3.najväčšieho na svete s rozlohou 16800 km2.Väčšina ľadovca leží v Čile, kde ho môžme na treku vidieť ako Glaciar Grey. Perito Moreto, dlhý 30 km, široký 5 km a vysoký miestami 60-80 metrov je zatiaľ stabilný a napriek globálnemu otepľovaniu ani nerastie, ani neubúda. Je jedinečný v tom, že "padá" z hôr do jazera Lago Argentino a to v mieste, kde z jazera vybieha úzky záliv Brazo Rico, spojený s jazerom len úzkym prielivom Canal de los Témpanos. Kanál leží medzi čelom ľadovca a polostrovom Magallanes. Z neho môžte sledovať ľadovec z rôznych etáží vybudovaných plošín. Udáva sa 1-2 metrový posun ľadovca denne, denne sa odlamujú kusy ľadovca z čela, niekedy obrovských rozmerov, s veľkým rachotom. V minulosti usmrtili niekoľko desiatok turistov, preto sú dnes výhliadky v bezpečnejšej vzdialenosti.

Jeden veľmi zaujímavý prírodný jav tzv.ruptúra sa deje raz za 5-10 rokov. Nastáva vtedy, keď pri stálom pomalom posune ľadovca k polostrovu sa ľadovcu podarí na krátky čas kanál úplne prehradiť. Záliv je tak oddelený od zbytku jazera. Voda pritekajúca z potokov do Brazo Rico stúpa, obrovský tlak vody nakoniec prekoná ľadovec - najskôr sa v ňom vytvorí tunel, ktorým tečie voda do Lago Argentino, voda ľadovec ešte viac nahlodáva až ľadovec povolí a rupne. Táto ruptúra je fascinujúca udalosť, na ktorú turisti čakajú niekedy celé dni, úžasný rachot RUPTURY je počuť údajne až do 16 km. Posledná ruptúra nastala roku 2008... Kedy bude ďalšia?????

3

NP TORRES DEL PAINE

Sme v čílskej Patagónii. Na hraniciach robili očakávané kontrolné tortúry. Zvládli sme ich!

V PUERTO NATALES sme sa ubytovali v hosteli DANICAR, aby sme hneď na druhý deň vyrazili do NP na klasický 5 dňový W- trek .

Na vstupe NP prechádzate opäť "čílskymi" papierovačkami, 10 min. lekciou o tom ako sa máte správať v NP, ako nezakladať oheň a pod. V 18000 pesos vstupom máte aj krásnu mapku NP a celého treku. Aspoň niečo:-))))

W-TREK

1. presun pampou do Campamento Paine Grande na brehu LAGO PEHOE (cca 18 km)

2. výšlap ku GLACIAR GREY (cca 23 km)

3. prechod do Campamento Los Cuernos, cez Campamento Italiano, výstup do VALLE FRANCES (cca 20 km)

4. presun okolo LAGO NORDENSKJOLD do campu CHILANO (cca 16 km)

5. výstup na východ slnka pod veže TORRES

NP TORRES DEL PAINE

Leží 112 km od Puerto Natales, založený r.1959 a r.1978 vyhlásený za biosférickú rezerváciu UNESCO. Jeho symbolom sú žulové veže TORRES DEL PAINE, ďalší prírodný unikát s okolitými skalnými štítmi uprostred stepi. Najvyšši štít je CERRO PAINE GRANDE 3050m, nemenej známe a "dych či oči vyrážajúce" sú CUERNOS DEL PAINE (Rohy).

Čilania oproti Argentíncom NP zodpovedne a niekedy až prehnane otravne strážia a napomínajú trekerov a turistov. Samozrejme, že odpadky nesiete so sebou, že nemôžte zapnúť plynovú bombičku kde chcete (hlavne bratov Čechov tu preslávil jeden cestovateľ, ktorý založil masívny požiar .-)) ), že máte kadibudky v campoch, alebo lopatku blízko nej, ktorú máte použiť ak chce byť úplne naturálni ako starozákonní Židia :-))) A ešte veľa ďalších vecí musíte ovládať a dodržiavať.....

Ak chcete, a máte dosť času, môžte absolvovať aj klasický 9 dňový trek.

4

Torres del Paine sú v podstate jednoliatym masívom rozbrázdeným početnými údoliami. Z Cerro Paine Grande je to práve Cumbre Principal, ktorý má s výškou 2050 m prvenstvo. Známejšie sú však tri veže, ktoré dali parku názov TORRES DEL PAINE. Najvyššia z trojčiat je TORRE SUR s 2850 m.n.m, o málo nižšia TORRE CENTRAL 2800 m.n.m., najnižšia je TORRE NORTE s výškou 2248 n.m. Môžte tu nájsť napr. Cerro Ostrava alebo iné známe mená štítov. Z množstva ľadovcov je najznámejší už spomenutý GLACIAR GREY, ústiaci do LAGO GREY .

Cez leto - teda v januári-februári stretnete masy turistov, nuž ale patagónske veľmi nestále a zradné počasie je práve vtedy relatívne najstabilnejšie a riziko, že vás uprší a usneží je najmenšie. Patagónsky víchor cez 100 km/h sme zažili, ale radšej 100 krat prefúkať ako premočiť. Keď odolal môj staník, tak už prežije fujavicu v Patagonii všetko. (Samozrejme zaťažený skalami a kolíkmi od českých kamarátov :-)))

Na treku sa miestami predierate krásnymi pabukovými lesmi, ktoré vietor a príroda stočili do neskutočných tvarov. Žije tu početná fauna - napr. lama guanako, kondor andský, puma americká, plameniak čilský. My sme veľa zvieratiek nestretli. V nižších častiach parku les strieda patagonská step. Celkovo je ráz krajiny zelenší v porovnaní so suchou a skôr polopúštnou argentínskou Patagóniou, kde je zrážok podstatne skromnejšie.

Tento náročnejší trek som absolvovala už s o niečo ľahším báglom. Súc poučená z predchádzajúceho treku, váži každá zbytočnosť niekoľko gramov... takže v batohu mať len "na prežitie potrebné vecičky". Zatejpované koleno a rana na druhej nohe dostali zabrať.... ale stálo to zato!!

5

P I N G U I N I V S E N O O T W A Y

Z najväčšieho mesta čílskej Patagónie Punta Arenas vyrážame za tučniakmi.. Tučniak Magellanský - Spheniscus magellanicus patrí medzi stredne veľké druhy. Meria v priemere 44 cm, váži okolo 4 kg. Svetová populácia tohto druhu je akolo 1,5 milióna párov, z toho milión jedincov žije v Magallaeskom regióne. Jedna rozsiahla kolónia je na ostrove Isla Magdalena, ďalšia menšia v Seno Otway (cez 2000 párov). Najrozsiahlejšia kolónia je na polostrove Punta Tombo, po Antarktíde v septembri až apríli domov najväčšej kolónie - okolo 500 tisíc pinguinov.V októbri samička kladie 2 vajíčka. Za 39-42 dní sa vyliahnú malí pinguinici, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Za potravou dokážu preplávať aj 600 km. Živia sa rybami, za ktorými sa ponoria do hĺbky 30-50 m, maximálne 90 metrov! Je fantastické, že po roku, po návrate z teplejších miest, kde prezimovali sa vracajú na to isté miesto, do toho istého hniezda a keďže sú monogamní, rovnaké páry sídlia v jednom hniezde niekoľko rokov! Úžasné!!!

eto milé komické operence s nenapodobiteľnou pinguinickou chôdzou sa dožívajú okolo 30 rokov. Radosť ich sledovať, aj keď v zátoke dul priam víchor, ktorý nedal ani nadýchnuť, tučniakom to ale očividne nevadilo :-))) Promenádovali sa okolo svojich domčekov, keď sa vracali z práce - z lovu :-))) Samozrejme, že vrátiť sa z Patagonie bez pinguina by bol neodpustiteľný hriech.... Tučniak veľký na obr.v strede je iný druh pinguina - rozdiel je zrejmý...

6

Z Á V E R - niekoľko horolezeckých informácií a faktov z Patagónie

FITZ ROY 3405 m.n.m.

Počiatky lezeckého dobrodružstva v Patagónii sa spájajú s talianským saleziánom Albertom De Agostinim na začiatku 20.storočia. R.1912 so spoločníkmi podnikol výpravu do pohoria Tierra del Fuego a zdolali horu Mt.Olivia. Pokračoval v prieskumoch a lezení v patagonských horách. V blízkosti Fitz Roy je balvan "Mníchov kameň" ,dnes zastávka mnohých výprav... Indiáni kmeňa Tehualche, ktorí žili v okolí hory, ju nazývali CHaltén. CH.Darwin však r.1834 horu pomenoval podľa kapitána lode Beagle. plaviacej sa okolo sveta- Fitz Roy.

Patagónske hory boli pre Európanov dlho vzdialené a výškou nie veľmi lákavé. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa nakoniec podarilo horu pokoriť Francúzom Lionel Terrayovi a Guido Magnonemu. Písal sa 31.január 1952, ked začali útok.. Francúzsku výpravu sprevádzalo počiatočné nešťastie, ked pri brodení rieky Fitz Roy zahynul jeden z členov Jacques Poincenot. Podľa neho bol pomenovaný hned susedný štít Fitz Roya. Mená dalších blízkych štítov Exupery a Guillaumet sú spojené so známymi pilotmi Saint Exuperym a Guillametom, ktorí ako piloti podnikli prvé dobrodružné výlety cez Atlantik..

Stále nedobytá zostávala Cerro Torre. Tá nedala spávať Caesare Maestrimu, s prezývkou "pavúk Dolomit". R.1958 sa pod horou stretli dve talianské výpravy naraz. Rivalita medzi Maestrim a Bonattim bola skôr jednostranná zo strany Maestriho. Torre zostávala nedobytná. Hora patrí medzi najveternejšie na svete, jej strmé steny menia víchrice od ľadovca Hielo Continental na povlaky ľadu. Výstup horolezcom zťažuje neustála premena skaly a ľadovca.

Severná stena Cerro Torre 1.2.1959 - dvaja skvelí lezci Maestri a Egger prežívajú radosť a strach zároveň. Vežu pokorili a teraz bojujú o život. Po zlezení Colle della Conquista, deliaceho ďalsie žulové vrchy - Egger, Herron, Standhardt, zlaňujú. ďalej. Dráma končí tragédiou - náhla lavina zmietla Tonyho Eggera a zanechala po ňom pretrhnuté lano. Maestri prežil zázrakom. O výstupe v 1959 kolovalo mnoho polemík a spochybnení.. Hnevom hnaný Maestri sa na horu vrátil , jeho výkon je opäť pod paľbou sporov a neuznaní.....Súčasné horolezectvo v dobe computrov etc. je už na inom leveli.......

CUERNOS DEL PAINE s 2100 m.n.m.

Skutočná nádhera žulového masívu - dominanta národného parku. Najväčšie jazerá okolo celého masívu - Pehoe, Nordenskjold a ďalšie majú takú gýčovo modro tyrkysovú farbu v skutočnosti, nielen na obrázku.

TORRES DEL PAINE, hlavne cenrálna veža sa stali skutočnými horolezeckými výzvami, nakoľko napr. východná stena Central Paine Tower patrí medzi najkolmejšie a najťažšie v čílskej Patagónii. Zdolali ju r.1974 Juhoafričania. Vôbec prví na Central Paine Grande boli Briti, Bonington a Willians, roku 1963.

Súčasné lezenie v Patagónii s novými cestami, mostami a chodníkmi až k štítom prestalo byť nebezpečným dobrodružstvom. Veže prestali byť legendami, stratili na tajuplnosti, nebezpečné prístupy sa zdolali.....Aké ďalšie "výzvy" pri túžbe po upokojení, a dosiahnutí méty či saturácii adrenalínu si človek uloží?...Môže hľadať a nachádzať, len nie na úkor prírody....

7

Marika Krížová: P A T A G Ó N I A

1 1 1 1 1 Hodnotenie článku (Hlasov: 1)
Zdielať
Komentárov: